13.časť

Dalo by sa povedať, že toto je dosť podstatná časť a jedna z posledných. Veľmi by ma potešili komentáre zvlášť pri tejto časti ;) Príjemné čítanie xx

"Tak, hotovo?" opýtal sa ma Ren, keď som vyšla s auta, kde som si obliekala čierny neoprén. Otočila som k Renovi chrbát. Na krk mi dal jemnú pusu, až mi nabehli po holom chrbáte zimomriavky. Potiahol mi zips od bedier až po krk a ja som sa opäť otočila smerom k nemu. Chytila som ho okolo krku a zahľadela sa smerom za ním. Na pláž. Vlny. Dal mi na ústa sladkú pusu, no keď sa odtiahol, znova som pomyslela na váhy života. Odkedy som si to uvedomila, behalo mi to mysľou takmer stále. Všimol si môj neprítomný pohľad.

"Deje sa niečo?" opýtal sa. Len som pokrútila hlavou.

"Môžeme odísť ak sa necítiš dobre. Aspoň si predĺžime spoločný večer," v očiach mal šibalské iskričky. Zase som sa vrátila do prítomnosti a zasmiala som sa na ňom.

"Nič mi nie je. Naozaj," usmiala som sa.

"Naozaj? Môžeme sa tu len chvíľu zdržať. Pri ohni. Pozdravíme pár ľudí a pôjdeme," povedal.

"Nie to nechcem. Na vlny sa už teším," opäť sa mi zrýchlil pulz a mimovoľne som si precvičila krk a potiahla rukami.

"Ami, si si istá, že je bezpečné ísť v tento čas na more?" opýtal sa neisto. Ja som naňho nechápavo pozrela.

"O seba sa nebojím, ale o teba hej. Vlny sú dnes fakt silné a to nehovorím o tom, že vo vode nebudeme jediný len my a k tomu je večer," čelo mal napäté a ústa stiahnuté. Zadívala som sa naňho, no práve keď som išla odpovedať, prišla Bonie s Joshom.

"Hrdličky sú konečne tu! Mysleli sme, že ani neprídete," uškrnul sa Josh a zvítal sa s Renom chlapským gestom. Keď som sa objala na pozdrav s Bonie, vystriedal ju Josh.

"Nechaj ich," žmurkla na nás Bonie. "Veď si to musia vynahradzovať." Tayla práve išla okolo.

"Ahojte!" pristavila sa pri nás a tiež sa s nami zvítala. Mala na sebe neoprén tak ako aj Bonie a Josh.

"Aha tam je Nate s Leah!" zakričala som, aby ma aj oni dvaja počuli. Hneď sa otočili a tiež zamierili k nám.

"Kde je Chris?" opýtal sa Ren. To bola dobrá otázka. S Leah sa takmer nikdy od seba nepohnú. Bonie sa zasmiala lebo pochopila, no odpovedal Josh.

"Išiel na vecko. Troška to prehnal s mexickými tortilami," opäť sa uškrnul. Keď sme sa zvítali aj s Leah a Nateom, zamierili sme medzi ostatným pri vatru. Vrhala príjemné teplo na niekoľko metrov a bola naozaj obrovská. Na jej udržanie do nej hádzali rôzne zošity, písomky či domáce úlohy. Pri vatre sedelo niekoľko skupiniek ľudí. Dvaja z nich mali so sebou gitaru a brnkali melódie, ktoré sa neskôr menili na pesničky. Veľa ľudí sa k nim pridalo a nakoniec s toho bol aj skupinový spev, čo znel naozaj krásne. Väčšina buď postávala s nejakým pohárom alebo ležali na piesku s cigaretou v ruke a užívali si pohodu pri ohni. Práve vyšli z mora dvaja chalani. Boli vysmiaty, takže s vlnami boli zrejme spokojní.

"Už by som išla," povedala som Renovi a ukázala na vodu.

"Neviem, ja by som chvíľku počkal. Teraz sa mi ešte nechce ísť," povedal.

"Ja idem s tebou," pridala sa ku mne Bonie. Spolu s ňou sa pripojila aj Tayla. Leah zamierila ku Chrisovi, či nepotrebuje pomoc, no pridal sa k nám aj Nate. Josh zostal tiež pri Renovi na suchu. Dala som mu krátku pusu a ľahkým behom sme sa pustili k vode.

 Bola úplná tma a obloha bola čistá, takže na nás svietili tisíce hviezd. Tento moment sa mi z akéhosi dôvodu zdal absolútne dokonalý. Usmiala som sa a štuchla do Natea, ktorý sa tiež na chvíľu zadíval k oblohe. Zasmial sa a o meter odstúpil. Vbehli sme do mora a prerazili vodu, ktorá vyplavovala chaluhy a vodné rastliny. Položila som sa na dosku a zaberala rukami naproti vlnám. Mierili sme čoraz ďalej od pláže. Hlasy čím ďalej, tým slabli a veľkosť vatry sa zmenšovala. Keď sme doplávali asi 60 metrov, posadili sme sa na dosky a čakali na väčšie vlny. More bolo od pláže pokojnejšie, teraz bolo vlastne úplné pokojné. Vietor sa ustálil a hladina zostala ako bez dychu. V diaľke som videla prichádzajúce vlny a tak som vyplávala od ostatných bližšie smerom k nim. Nikto ma nesledoval. Bonie s Taylou viedli pokojný rozhovor, aby zahnali čas a Nate len sedel na doske a počúval o čom sa bavia. Bola som od nich nejakých 10 metrov. Čakala som na vlny, no prišlo niečo celkom iné. Niečo horšie. Bol to len nebadaný pohyb pod vodou, čo by si obyčajný človek ľahko nevšimol, ale ja som mala dosť skúseností na to, aby som vedela, že to nebola len ryba. Teda neškodná malá ryba. Snažila som sa upokojiť dych a srdce, čo mi začala divo búšiť. Nohy som si pre istotu vyložila na dosku pod seba. Sedela som strnulo. Moment sa nič nedialo a už som si pomaly vydychovala. V podstate odplávajú skoro vždy. V Kalifornií to nebolo nič nezvyčajné. No keď hladinu prerazila ostrá chrbtová plutva, srdce mi jeden úder vynechalo. Začal krúžiť okolo mňa. Toto nebolo dobré, povedala som si, keď som narátala jeden, druhý až piaty okruh, ktorí preplával okolo mňa. Už som sa nesnažila upokojiť. Vedela som totiž, že by to ani nepomohlo.

"Shit,.." vyprskala som všetky nadávky aké poznám. Pár som ich dokonca aj vymyslela. Trpko som sa zasmiala a morbídne zavtipkovala. "Keď prežijem nasledujúcu hodinu, veľmi rada sa s nimi s niekým podelím." Do riti, spomenula som si, že som tu neni sama.

"Vypadnite z vody všetci!" kričala som. Keď sa na mňa sústredila všetká pozornosť, opäť som zvolala. "Je tu žralok. Vypadnite rýchlo z vody!" horúčkovito som hovorila. Hlas sa mi triasol a začínalo už aj telo. Bonie zvrieskla, no nehýbala sa. Tayla sa okamžite pustila ku brehu.

"Bonie choď za Taylou. Ty Ami plávaj na breh! Počuješ ma? Plávaj k ostatným!" kričal a v tvári som mu videla strach.

"Nate, vypadni odtiaľto!" bola som nazlostená, že ma nepočúval. Mohlo ich tu byť viacej. Nebrala som seba ako obetu, no keď sa mám pokúsiť odtiaľto dostať, nemôžem pomáhať aj niekomu ďalšiemu. Po pár sekundách prikývol a plával na breh. Vydýchla som si. Tam už bol celkom rozruch. Počula som krik a pár hysterických hlasov. Vypustila som ich z hlavy. Mala som pocit, že srdce mi vyskočí z hrude a žalúdok mám niekde v krku. Prebral ma až náraz na dosku. Bol to skúšobný, overovací pokus. Po ňom nasledoval oveľa tvrdší náraz. S doskou budem pomalšia. Odopínala som si suchý zips na nohe ku ktorej som mala pripevnenú dosku. Ruka sa mi triasla nie len od zimy ale najmä od strachu. Bola som presne v jej strede. Vo chvíli, keď som si ho odopla od členku a skočila do vody, žralok sa vynoril z vody ochutnal z mojej dosky. Kúsok od miesta, kde som sedela. Pocítila som tlak na nohe, no ten mi hneď zmizol z mysle. Potláčaný adrenalín som pustila naplno v sebe a dovolila mu, aby ma hnal rýchlejšie na pláž. Za ostatnými. Za ním. Niekde na pol ucha som počula zúfalé výkriky a kopu hlasov prekrikujúcich sa cez seba. Plávala som kraulom. Za sebou som sa neotáčala, no počula som zápas s vodou a ťažkú silu. Nepoľavila som, súmerne som vydychovala a zaberala. Počula som zúfalé vzdychy, no bola som si takmer istá, že vyšli zo mňa. Okolo seba som nič necítila, no ani nevidela. Voda bola čierna. Ako nikdy a nikde nekončiaca hlbina. Odrazu som si pripadala hrozne maličká, bezbranná. Ako návnada v rybníku plnom veľkých rýb. Studená voda mi už nerobila problém. Prestala som sa triasť po pár metroch plávania. Svaly som mala zahriate, pružné a stále v pohybe. Ani raz som sa nezastavila vydýchať. Radšej som to neskúšala. Bola som už len pár metrov od brehu, no nepoľavila som aj tak. Stále mi pripadalo, akoby sa žralok mohol vynoriť od hocikade a stiahnuť ma pod vodu. Prinajlepšom obrať ma o končatinu. Žraloky z Tichého oceána, ktoré plávali až na brehy Kanady boli omnoho agresívnejšie a väčšie ako inde. Ako som mohla zabudnúť? Ako som mohla byť taká hlúpa a nezodpovedná? Jasné, že žraloky sú po zotmení na love. No času na výčitky bude dosť. Keď som už špičkami dosahovala na dno mora, ľudia mi pribehli pomôcť.

"Panebože!" riekol Ren histericky. Zosipala som sa naňho a úplne sa oňho oprela. Verila som, že ma chytí a nemýlila som sa. Ren ma schytil do náručia. Sypali sa na mňa otázky odvšadiaľ. Ja som vnímala len jeho teplé a suché telo. Pevné ruky a pocit, že si konečne môžem vydýchnuť.

"Prežila som to," sucho som sa zasmiala. 

"Nie si zranená? Si v poriadku?" Ren ma položil blízko ohňa na deku a v tvári mal šialený strach so zmesou úľavy. Okolo mňa sa postavili ľudia, no len Ren pri mne kľačal. Niekto zakričal, aby zavolali sanitku, no vnímala som len jeho. Po líci mu začali stekať slzy. Ja som sa cítila ako troska. Unavená, celkom určite biela od ľadovej vody ledva popadajúc dych.

"Prečo plačeš?" šepla som slabým hlasom a zdvihla ruku k jeho tvári. Zobral si ju do teplých rúk, ktoré ma až pálili. Mierne pokrútil hlavou a nič nepovedal. Len mi zdvihol trup na jeho hruď. Lícom som mu bola opretá o prsia. Cítila som jeho strhaný dych. Jednou rukou si pritiahol moju tvár a druhou ma podržiaval pri sebe za bok. Nepočula som nikoho okrej neho. Necítila som nič okrem neho. Pobozkal ma tak vrúcne a tak žiadajúco až sa mi zatočila hlava. Do toho bozku dal všetko.

"Ľúbim ťa." Povedal sekundu pred tým než, si položil pery na moje.